Keď sa povie „inteligencia“, väčšina ľudí si predstaví vysoké IQ, schopnosť riešiť zložité úlohy alebo excelovať v škole. No psychológia už dávno ukázala, že inteligencia nie je len o číslach v teste. Je to komplexný fenomén, ktorý sa prejavuje v rôznych podobách. Od logického myslenia cez emocionálnu citlivosť až po schopnosť adaptovať sa na životné situácie. Profesor psychológie na Harvardovej univerzite Dr. Howard Gardner napríklad hovorí o viacerých druhoch inteligencie napr. jazykovej, hudobnej, priestorovej, telesnej, interpersonálnej či intrapersonálnej. Každá z nich má svoj význam a žiadna nie je „menej hodnotná“.
Predstavte si klienta, ktorý prichádza do psychologickej poradne s pocitom, že „..nie je dosť múdry“. V škole nikdy nevynikal v matematike, čo mu roky spôsobovalo nízke sebavedomie. Počas rozhovoru a následnej psychodiagnostikyvšak vyjde najavo, že má výnimočný talent na prácu s ľuďmi. Dokáže lepšie ako iný vnímať u ľudí emócie, upokojiť konflikty či vytvárať harmonické vzťahy. Tento typ schopností nazývame emocionálna a sociálna inteligencia.
Emocionálna inteligencia je schopnosť jedinca rozumieť emocionálnym prejavom a správaniu okolia, komunikovať, začleniť sa do spoločnosti, udržiavať vzťahy a z toho vyplývajúca schopnosť uspieť v spoločnosti. Autori poukazujú na to, že emocionálna inteligencia je schopnosť človeka motivovať seba samého, nevzdávať sa, keď sa vyskytnú problémy, schopnosť ovládať svoje pohnútky, ovládať svoju náladu a zabrániť úzkosti a nervozite, ovplyvňovať kvalitu svojho myslenia, schopnosť vcítiť sa do situácie druhého človeka a ani v ťažkých chvíľach nestrácať nádej. V reálnom živote môže byť práve ona kľúčová pre úspech a spokojnosť, často viac než schopnosť riešiť rovnice.
„Skutočná inteligencia nespočíva v množstve vedomostí, ale v schopnosti ich správne použiť …“ Aristoteles
Výskumy napr. poukazujú na to, že rovnaké emocionálne zručnosti, ktoré spôsobujú, že je dieťa obľúbené v škole a pri hrách, mu pomôžu, aby sa taký jedinec stal úspešným i v dospelosti v zamestnaní, v manželstve či vo vzťahoch. Nadaní ľudia, ktorí zvládajú svoje vlastné city a dokážu rozlišovať a ovplyvňovať emócie ľudí okolo seba, majú výhodu v každej oblasti života. Ľudia s dobre rozvinutou emocionálnou inteligenciou dosiahnu v živote viac úspechov a vedia prekonať svoje zlozvyky. Naopak tí, ktorí nevedia do svojho života vniesť disciplínu, sú nútení vnútorne s niečím bojovať, čo im nedovoľuje sústrediť sa na dôležité veci a jasne premýšľať. Už samotný vzostup v jednotlivých obdobiach historicko spoločenského vývoja poukazuje na to aká veľká pozornosť bola emocionálnej inteligencie od jej počiatku venovaná a nemožno nesúhlasiť, že sa jej venuje čoraz viac odborníkov, pretože jej vplyv na osobnosť jedinca a jeho ďalšie smerovanie v živote je nezanedbateľný.
Inteligencia teda nie je jednorozmerná veličina. Je to mozaika schopností, ktoré sa navzájom dopĺňajú. EQ (na rozdiel od IQ, teda inteligenčného kvocientu, ktorý dokážeme zmeniť len nepatrne) je možné počas života postupne rozvíjať, formovať a zvyšovať, a to napríklad pomocou tréningov rozvoja emocionálnej inteligencie. IQ (inteligenčný kvocient) a EQ (emocionálny kvocient) teda nie sú protikladné, sú skôr len odlišné. Všetci máme v sebe zmiešaný intelekt s emóciami. Ľudia s vysokým IQ, avšak s nízkym EQ, alebo nízkym IQ a vysokým EQ sa vyskytujú relatívne vzácne. Medzi IQ a niektorými aspektmi EQ je možné preukázať určitú koreláciu, avšak ide o dve nezávislé entity. Na rozdiel od notoricky známeho testovania IQ doposiaľ neexistuje žiadny relevantný písomný test, ktorý by určoval výšku emocionálnej inteligencie.
Približne v dvadsiatych rokoch minulého storočia bol stanovený inteligenčný kvocient (IQ) ako kritérium merania rozumových schopností. Po dlhú dobu bol považovaný ako stupeň možného úspešného života človeka, ale v posledných desaťročiach sa dostáva viac do pozornosti odborníkov práve emocionálna inteligencia (EQ). V päťdesiatych rokoch komunikoval Abraham Maslow o tom, ako by ľudia mohli zlepšiť svoje emocionálne, fyzické, duchovné a mentálne schopnosti, a vytvoril hierarchiu ľudských potrieb. Vďaka jeho práci sa v ľuďoch rozvinula túžba po sebarealizácii. Začali sa viesť rozsiahle výskumy, ktoré mali definovať ľudské emócie aj inteligenciu. V minulosti sa ľudské emócie nebrali vôbec do úvahy, čo je pre nás v dnešnej dobe len ťažko pochopiteľné.
„Najväčším prejavom inteligencie je schopnosť pochopiť druhého človeka …“ Carl Rogers
Inteligencia človeka teda nie je len súbor čísel v teste alebo schopnosť rýchlo riešiť logické úlohy. Je to dynamický systém, ktorý zahŕňa naše myslenie, emócie, vzťahy a schopnosť prispôsobiť sa životu. Každý z nás má jedinečný profil inteligencií. Niekto vyniká v analytickom myslení, iný v empatii či tvorivosti. A práve táto rozmanitosť robí ľudskú spoločnosť bohatou. Psychologická prax nám ukazuje, že mnohé životné problémy nevznikajú z „nedostatku IQ“, ale z nepochopenia vlastných silných stránok. Klient, ktorý sa cíti menejcenný, pretože nezvláda matematiku, môže byť výnimočne schopný v komunikácii a riešení konfliktov. Keď tieto schopnosti rozpozná a začne rozvíjať, jeho sebavedomie rastie a život sa stáva plnohodnotnejším. Preto je dôležité, aby sme sa na inteligenciu pozerali komplexne. Namiesto porovnávania sa s ostatnými hľadajme, v čom sme dobrí, a učme sa rozvíjať oblasti, ktoré nám pomôžu žiť spokojnejší život. Inteligencia nie je statická. Môžeme ju trénovať, rozširovať a využívať tak, aby nám ľuďom slúžila. A možno práve v tom spočíva skutočná múdrosť …poznať svoje schopnosti, prijať svoje limity a neustále napredovať 🙂 Marek Horňanský psychológ Ψ bibliografia:
- Russell J. Cambridge International AS & A Level Psychology Coursebook. UK Cambridge University Press, 2022. ISBN 1009152483
- Nolen-Hoeksema S. Atkinson and Hilgard’s Introduction to Psychology. UK Cengage Learning EMEA, 2014. ISBN 1408044102
- Geiser J. Lehrbuch Allgemeine Psychologie. Outlook Verlag, 2024. ISBN 3368659308



Celá debata | RSS tejto debaty