Marek Horňanský, Psy.

„The greatest glory in living lies not in never falling, but in rising every time we fall …“ Nelson Mandela, South African Former President

Počuli ste už o tomto psychologickom pojme ? Výraz resiliencia sa môže v súčasnej anglickej terminológii vyjadriť slovom „odolnosť, nezdolnosť či nezlomnosť posilňujúcu životnú silu“. V súčasnej psychológii je tento pojem široko používaný a v slovenčine k nemu najlepšie prislúcha práve označenie „odolnosť.“ V druhej polovici 20. storočia sa tento výraz stal populárnym v kontexte psychológie a sociológie. Jedným z prvých významných použití tohto pojmu v psychológii bola práca vývojového psychológa Normana Garmezyho. Ten skúmal deti, ktoré napriek značným nepriazniam osudu preukazovali pozitívnu adaptáciu, a k popisu tejto schopnosti u detí použil termín „odolnosť.“

Úroveň resilience človeka určuje, či ho veľmi nepríjemná životná udalosť dlhodobo oslabí resp dokonca zlomí, alebo či ho naopak posilní a pozitívne transformuje. Rovnaká udalosť môže mať rôzne dôsledky pre rôznych ľudí. Dôvody, prečo je jeden jedinec odolnejší, silnejší, životaschopnejší ako iný, sú rôzne a schopnosť odolávať ťažkostiam sa u každého z nás ľudí rozvíja v rôznej miere. Resilienciu je možné z pohľadu vývojovej psychológie napr. hodnotiť na základe úspešného dosahovania „vývojových cieľov, životných etáp ktoré jedinec vo vývoji zvládne resp. nezvládne“. Úroveň resiliencie nie je konštantná, ale mení sa u ľudí na priebehu času. To znamená, že rovnaké osoby môžu mať v rôznych obdobiach svojho života značne odlišné úrovne resiliencie (odolnosti).

Výskum resiliencie prebieha už od 20. storočia a za ten čas prešiel niekoľkými fázami vývoja. V súčasnej dobe je reziliencia popisovaná ako dynamický, interaktívny proces medzi „človekom a prostredím“, v ktorom sa jedinec nachádza. Resiliencie sa venuje vplyvu rôznych faktorov, ktoré na človeka pôsobia a môžu ovplyvniť jeho životné smerovanie, teda tým ako sa bude vyvíjať. Skúma rozhodujúce milníky a faktory, ktoré sú pre človeka dôležité v jeho živote, a čaká, čo na človeka zapôsobí negatívne alebo pozitívne. Mnoho dôležitých životných zvratov sa odohráva napr. práve v období detstva a dospievania. Predovšetkým v prechode z adolescencie do dospelosti. Na dieťa môžu pôsobiť rovesníci, rodičia, učitelia, širšia rodina, alebo online siete. Tí všetci dnes kladú na jedinca vysoké nároky. Je len na ňom, aké zaujme stanovisko a ako sa s danou situáciou a výzvami dokáže vysporiadať, popasovať. V prípade že ich zvládne, dochádza k rastu, posilneniu. Naopak v prípade neúspechu, môže človeka utlmiť či dokonca spôsobiť jeho regres (opak rozvoja).

Resilieniu by sme teda mohli definovať ako „univerzálnu schopnosť, ktorá umožňuje človeku predísť, minimalizovať či prekonať poškodzujúci dopad a dôsledky nepriazne…“ Pojmom nepriazeň by sme mohli označiť predovšetkým stresujúce, chronické situácie. Rôzni autori uvádzajú rôzne premenné, ktoré majú vplyv na vývoj resiliencie u človeka, sú to napríklad, uvediem zmysel pre koherenciu, optimizmus, sebavedomie, osobná kontrola, možné zdroje, sociálnu podporu atď. Resiliencia nie je osobnostná charakteristika, ale schopnosť, ktorá sa prejavuje v určitých situáciách pri jednaní, konaní človeka. Resilienciu tak môžeme popísať ako súbor osobnostných, sociálnych ale aj somatických zdrojov. Ich vývoj nie je ukončený. V priebehu ľudského života sa neustále mení a vyvíja a možno ich zámerne posilňovať a rozvíjať. Ľudia, u ktorých je reziliencia rozvinutá, sú schopní sa po prežitej napr. náročnej, traumatickej udalosti opäť vrátiť do pôvodného stavu a pokračovať vo svojich pôvodných plánoch a cieľoch. Obrazne povedané, ak dostanú od života úder, vedia aktivizovať svoje zdroje, ťažkú situáciu prekonať, poučiť sa a vyrásť.