Marek Horňanský, Psy.

Online prostredie nám dnes ponúka široké možnosti a priestor na sebarealizáciu, podporuje získavanie informácií, prispieva k osobnému rozvoju, či pomáha k zvyšovaniu úrovne digitálnych kompetencií. Čoraz častejšie sa však stretávame aj s fenoménom, ktorý odborníci označujú ako závislostné používanie internetu (angl. IAD – Internet Addiction Disorder). Teda stav, keď sa online svet stáva únikom pred realitou, zdrojom úľavy, ale aj problémov.

Závislosť od internetu nie je len o „príliš dlhom surfovaní“. Ide o komplexný psychologický jav, ktorý môže zasahovať do rôznych oblastí života. Od medziľudských vzťahov, cez pracovný výkon, až po duševné zdravie. V tomto článku sa pozrieme na to, čo IAD vlastne je, ako ho rozpoznať, aké sú jeho formy (napr. závislosť od sociálnych sietí, online hier, či neustáleho vyhľadávania informácií), a čo môžeme urobiť, ak máme pocit, že sa nás alebo našich blízkych týka. Téma je aktuálna pre mladých, dospelých aj seniorov. Online priestor nepozná vekové hranice. A práve preto je dôležité o tejto téme hovoriť.

Odborníci sa zhodujú, že aktivity v online priestore nemajú apriori negatívny dopad na život človeka, pokiaľ je tento čas využívaný vyváženým spôsobom s inými aktivitami. Na druhej strane nadmerné alebo nevyvážené až závislé používanie internetu, najmä na zábavu alebo hranie hier, môže viesť k negatívnym dôsledkom, ako sú zníženie mentálneho zdravia, pokles kvality medziľudských vzťahov či vyššie riziko vzniku závislosti .

„Technológia by mala slúžiť človeku, nie ho ovládať …“ Jaron Lanier

Používanie internetu za posledné roky vzrástlo medzi všetkými vekovými skupinami. Počet používateľov internetu sa celosvetovo približne 6 miliardám ľudí. Tento trend poukazuje na rastúcu digitalizáciu spoločnosti a význam internetu ako súčasti každodenného života. V súčasnosti mnohí ľudia ponechávajú svoje smartfóny neustále zapnuté a pripojené k internetu. Majú ich pri sebe dokonca aj počas spánku a kontrolujú ich pravidelne počas celého dňa. Táto nepretržitá online dostupnosť môže viesť nielen k narušeniu kvality rovesníckych vzťahov, ale aj k zvýšenému riziku vzniku závislosti od internetu a rozvoja poruchy internetového hrania (Internet Gaming Disorder, IGD). Adolescenti, ktorí trávia výrazne viac času v online prostredí, často prichádzajú o možnosť vytvárať a udržiavať hlbšie vzťahové väzby so svojimi rovesníkmi.

Hoci existuje množstvo štúdií skúmajúcich prepojenia medzi používaním internetu a duševným zdravím, absentuje hlbšie porozumenie rôznym dimenziám psychického zdravia adolescentov, ktoré by tieto súvislosti objasnilo komplexnejšie. Normálne používanie internetu predstavuje vyvážené a kontrolované správanie, ktoré umožňuje využívať digitálne technológie na dosiahnutie konkrétnych cieľov, zároveň nenarúša duševné zdravie, medziľudské vzťahy ani každodenné fungovanie jednotlivca. Takéto používanie internetu zahŕňa činnosti, ktoré sú primerané potrebám a životnému štýlu používateľa a nevytvárajú závislosť ani iné negatívne dôsledky. Normálne používanie internetu je charakteristické vedomým a cieľavedomým prístupom, pri ktorom človek dokáže regulovať čas strávený na internete a oddeliť online aktivity od osobných a profesionálnych povinností. Znakom normálneho používania internetu je absencia rušivých podnetov na emocionálnu pohodu, medziľudské vzťahy a produktivitu. Čas strávený na internete je primeraný a rozložený tak, aby nezasahoval do základných aspektov každodenného života, ako sú práca, vzdelávanie, sociálna interakcia a voľnočasové aktivity.

Patologické používanie internetu, známe aj ako Internet Addiction Disorder (IAD), sa podľa psychológov a lekárov vyznačuje neprimerane vysokým používaním zariadení s pripojením na internete. V súčasnosti najmä smartfónov, tabletov, počítačov či iných technologických zariadení. Závislosť od internetu je jednou z najvýraznejších foriem behaviorálnych závislostí, čo dokazuje množstvo výskumov publikovaných za posledné desaťročie a narastajúca intenzita každodenného používania internetu. Jednotlivci trpiaci touto formou závislosti často pociťujú nepríjemné psychické stavy, ako sú úzkosť, podráždenosť, nervozita či znížená koncentrácia v situáciách, keď nemajú prístup k internetu. V odbornej literatúre sa tento jav vyskytuje aj pod označením ako „závislosť od internetu“. Závislosti spojené s internetom a sociálnymi sieťami zatiaľ nie sú jasne vymedzené a ich diagnostika naráža na absenciu oficiálnych, medzinárodne uznávaných kritérií.

Napriek tomu ide o spoločensky závažný jav, ktorý so sebou prináša narušenie medziľudských vzťahov, problémy v osobnom živote a v profesijnej oblasti, a preto si vyžaduje zvýšenú pozornosť. Výskumy zamerané na mieru používania internetu potvrdzujú, že čas strávený online sa v posledných rokoch neustále zvyšuje. Najviac ohrozenou skupinou sú adolescenti a mladí dospelí, čo súvisí s ľahkou dostupnosťou internetu a jeho prirodzenou súčasťou každodenného fungovania. Autori štúdií  popisuje závislosť ako stav, pri ktorom sa určitá činnosť alebo látka stáva pre jednotlivca dôležitejšou než jeho predchádzajúce záujmy a aktivity. V prípade internetovej závislosti sa to prejavuje výraznou prehnanou zaangažovanosťou do online aktivít, ktoré môžu vyústiť do širokého spektra psychických, fyzických a sociálnych ťažkostí. Typickým dôsledkom býva narušenie pracovných, školských a rodinných povinností a zhoršenie kvality vzťahov s blízkymi.

Podľa WHO sa internetová závislosť vyskytuje najmä u osôb s určitými osobnostnými predispozíciami, ako sú impulzivita, emocionálna nestabilita či sklon k sociálnemu stiahnutiu. Výskumy ukazujú, že osoby s disociálnymi alebo emočne nestabilnými rysmi osobnosti môžu byť náchylnejší na rozvoj tejto závislosti . Aj keď závislosť na internete nevyvoláva priame fyzické následky ako látkové závislosti, jej psychické a sociálne dopady sú často rovnako závažné. Tieto dopady zahŕňajú narušenie medziľudských vzťahov, pokles akademickej či pracovnej výkonnosti a zhoršenie celkovej kvality života. Vzhľadom na rastúci význam internetu v každodennom živote je dôležité venovať tejto problematike náležitú pozornosť.

„Čím viac sme online, tým menej sme sami so sebou …“ Cal Newport

Internet je mocný nástroj. Dokáže nás inšpirovať, vzdelávať, spojiť s druhými, ale aj pohltiť. Závislostné používanie internetu nie je len problémom „digitálnej generácie“, ale výzvou pre každého z nás, bez ohľadu na vek, profesiu či životný štýl. V dnešnej dobe, keď je online svet dostupný na pár kliknutí, je dôležité pestovať digitálnu všímavosť, teda schopnosť uvedomovať si, ako, prečo a koľko času trávime online. Ak si všimneme, že internet začína ovládať náš čas, náladu, vzťahy či schopnosť sústrediť sa, je to signál, že niečo nie je v rovnováhe. Netreba sa báť priznať si to.

Závislosť nie je hanbou, ale výzvou, ktorú možno riešiť. Pomoc existuje, či už vo forme psychologického poradenstva, terapeutickej podpory, alebo prostredníctvom vlastného rozhodnutia zmeniť návyky. Tento článok nemá za cieľ strašiť, ale pozývať k reflexii. Internet je tu s nami a bude tu aj naďalej. Otázkou je, či ho budeme používať vedome, alebo sa necháme používať ním. Odpoveď máme každý vo svojich rukách 🙂 Marek Horňanský psychológ Ψ bibliografia:

• Russell J. Cambridge International AS & A Level Psychology Coursebook.  UK Cambridge University Press, 2022. ISBN 1009152483
• Nolen-Hoeksema S. Atkinson and Hilgard’s Introduction to Psychology. UK Cengage Learning EMEA, 2014. ISBN 1408044102
• Geiser J. Lehrbuch Allgemeine Psychologie. Outlook Verlag, 2024. ISBN 3368659308