Marek Horňanský, Psy.

• „PTSD is a whole-body tragedy, an integral human event of enormous proportions with massive repercussions…“ Susan Pease Banitt

Vymedzenie duševných porúch spojených so stresom a psychickou traumou je spojené so skupinou psychických porúch, u ktorých sa predpokladá priama príčina v podobe akútneho stresu, alebo pokračujúcej traumy. Záťažová udalosť alebo trvalé nepriaznivé okolnosti sú toho primárnym faktorom. Nerozpoznanými postraumatickými symptómami trpí oveľa väčšia časť populácie ako sa predpokladalo. Veľká časť dospelých v spoločnosti má isté ataky paniky, nevysvetliteľné úzkosti, tenziu či fóbie. Predpokladá sa tiež, že takmer 75% populácie, ktorí navštevujú lekára, trpí ťažkosťami, ktoré je možné označiť ako psychosomatické, teda neexistuje pre nich žiadne relevantné, medicínske vysvetlenie. Posttraumatické poruchy teda vznikajú na základe prežitých intenzívnych tráum v minulosti, pričom môže ísť buď o jednorazové, alebo opakujúce a dlhotrvajúce stresové situácie. Ako uvádzajú mnohí autori, sú akýmsi priamym dôsledkom akútneho, ťažkého stresu. K ich rozvoju dochádza u ľudí pri zlyhaní existujúcich mechanizmov úspešného vyrovnania sa s prežitou kritickou udalosťou. Typické ako uvádza napríklad Vágnerová (2004) je „znovuprežívanie a pretrvávanie udalosti vo vedomí, spojené s intenzívnym strachom, pocitmi bezmocnosti, hrôzy a potrebou vyhnúť sa všetkým podnetom, ktoré môžu byť s touto skúsenosťou spojené“. Primárne môžeme v tejto súvislosti hovoriť konkrétne o tzv. akútnej stresovej reakcii, postraumatickej stresovej poruche a komplexnej postraumatickej stresovej poruche.

U mnohých ľudí sa po určitej dobe od traumatického zážitku môže rozvinúť tzv. posttraumatická stresová porucha (anglické označenie Posttraumatic Stress Disorder). PTSD, posttraumatická stresová porucha, bola v minulosti označovaná ako následok traumatickej skúsenosti, napríklad silného nervového šoku, vojnovej neurózy, znásilnenia či syndrómu CAN. PTSD bola podľa klasifikácie DSM-III zaradená pod veľkú skupinu tzv. úzkostných porúch. Tie sa charakteristické tým, že u zasiahnutého jedinca dochádza k znovuoživeniu traumy na úrovni spomienok. Dostavujú sa pocity otupenosti či emočnej oploštenosti, ťaživé stavy úzkosti a depresie, tendencia strániť sa ľudí a v krajných prípadoch aj automutilačné či suicidálne tendencie. Uvedený negatívny stav môže trvať týždne, mesiace až roky a máva veľmi premenlivý priebeh. Ten sa môže časom zlepšiť, ale tiež pretaviť v chronický stav s trvalou zmenou osobnosti. V tejto súvislosti psychiater van der Kolk uvedenú poruchu definuje ako odpoveď organizmu na traumatizujúce životné udalosti. O jej dopadoch rozhoduje kondícia jednotlivca, predovšetkým psychická, telesná ale aj sociálna. Rozvoju posttraumatickej stresovej poruchy takmer vždy predchádzajú výnimočne stresujúce a emočne ťaživé situácie.

Hovoríme o udalostiach, ktoré presahujú obvyklú ľudskú skúsenosť. Samozrejme platí, že sa psychická porucha nemusí rozvinúť u každej osoby s negatívnou skúsenosťou. Človek sa však stáva viac úzkostlivý, podráždený, zhoršuje sa mu koncentrácia, schopnosť regenerácie organizmu či kvalita spánku. Traumatická udalosť sa mu tak nepripomína len v snoch, ale aj vo forme živých spomienok, tzv. flashbackov. Autor Praško (2002) v tejto súvislosti uvádza, spojenie PTSD s inými typmi psychických a psychiatrických porúch. Uvádzané sú úzkostné poruchy (28 % postihnutých), závislosti na alkohole a iných návykových látkach (viac ako 10% ) alebo fóbie (takmer 12 %). Odborníci sa v praxi stretávajú aj s panickou a depresívnou, obsedantne kompulzívnou či antisociálnou poruchou osobnosti. Na individuálnej úrovni jedinca môžu byť dôsledkom posttraumatickej stresovej poruchy ohrozené interpersonálne a intímne vzťahy jedinca (výskumy poukazujú na vyšší počet rozvodov u ľudí trpiacich PTSD, problémy s výchovou detí, so zvládaním agresivity, antisociálne formy správania a pod.). Uvádza sa, že výrazne ohrozené je duševné rozpoloženie u zasiahnutých jedincov, zhoršené fyzické zdravie a celkové zdravé vnímanie seba samého, čo prirodzene predstavuje hrozbu aj z hľadiska úrovne celej spoločnosti.