Osobne sa čím ďalej tým viac stretávam v pracovnom i osobním živote s túžbami ľudí …byť ako člověk vypočutí, prijatí a pochopení bez posudzovania. Práve takýto priestor vytvára aj prístup …tzv. psychoterapia zameraná na človeka, známa aj ako PCA (Person-Centered Approach), ktorej predstaviteľom bol americký psychológ Carl Rogers. Na vtedajšiu dobu revolučný prístup sa stal základom moderného poradenstva a psychoterapie. Dovolím si tvrdiť, že dodnes inšpiruje odborníkov i laikov po celom svete. Pozrime sa spolu na to, prečo je uvedený prístup tak výnimočný a ako môže obohatiť nielen terapeutickú prax, ale aj medziľudské vzťahy.
Carl Rogers veril …že každý človek má v sebe prirodzenú schopnosť osobnostného rastu. Predovčšetkým vtedy, ak sú mu vytvorené podmienky rešpektu, empatie a autentickosti. VPreto …aj v terapii zameranej na človeka nejde o rady, diagnózy či techniky. Ide predovšetkým o „vztah“. O stretnutie dvoch ľudí, kde terapeut nie je expertom nad klientom, ale sprievodcom, ktorý vytvára prostredie dôvery a psychologického bezpečia. To samé o sebe …je niečo liečivé a pomáhajúce.
„Keď sa pozriem na svet, som pesimista. Keď sa pozriem na ľudí, som optimista …“ Carl Rogers
Carl Ransom Rogers bol americký psychológ, predstaviteľ tzv. humanistickej psychológie, nedirektívnej psychoterapie. Spomína sa vo všetkých významných učebniciach psychológie, psychoterapie, pedagogiky či filozofie už od šesťdesiatych rokov. Carl Rogers celý život hľadal a pátral po tom, ako a za akých podmienok môže životná sila každého človeka rásť. Rogers veril, že každý jedinec je schopný sa za priaznivých podmienok optimálne a sociálne rozvíjať.
Carl Rogers týmto priniesol zásadný posun nielen na poli psychoterapie, ale aj ľudských vzťahov. Proti prevládajúcim trendom svojej doby prišiel s vierou a dôverou v človeka a jeho silu ráť, rozvíjať sa. Podľa neho, má každý človek v sebe potenciál a za priaznivých podmienok smeruje k rastu a rozvíjaniu svojich vnútorných možností. Rogers sa nebál vstupovať do nových a nepreskúmaných zákutí v práci s ľuďmi. Preto sa aktívne angažoval sa aj v takých oblastiach ako bolo vzdelávanie či riešenie sociálnych alebo politických konfliktov.
„Každý človek má v sebe krásu, ktorú môže objaviť, keď mu niekto pomôže cítiť sa bezpečne …“ Virginia Satir
Terapeutický prístup zameraný na človeka, ako som už skôr spomenul, zaraďujeme do tzv. humanistickej psychológie. Vtedy išlo o hnutie, označované ako tretia cesta alebo vlna. Významne sa však líšila od v tej dobe prevládajúcich terapeutických prístupov. Teda tzv. prvej (behaviorizmu) a druhej cesty (psychoanalýzy). Humanistické myšlienky, témy ako sú láska, vôľa, dôvera, sloboda, prežívanie …nechápal len ako abstraktné, filozofické pojmy. Ale aj ako nevyhnutné kategórie nutné k popisu človeka, jeho prežívania a správania.
Oceňovanie a rešpektovanie človeka je súčasťou tzv. bezpodmienečného prijatia (napr. matka bezpodmienkovo milujúca svoje dieta či partner milujúci svoju polovičku). Človek je zároveň vnímaný ako v zásade dobrý …a to bez ohľadu na to, ako sa správa. Žial takéto bezpodmienečné prijatie v bežnom živote …je veľmi zriedkavé. Mnohokrát u človeka nastáva až v samotnom procese psychoterapie. Pokiaľ je človek v terapii bezpodmienečne prijímaný, posilní sa aj jeho sebaúcta. Tým získa možnosť oslobodiť sa, postupne prijať samého seba a stať sa tým, kým skutočne je (sebaaktualizovať sa).
Podľa Rogersa je pre konštruktívnu zmenu osobnosti v terapii potrebných tzv. 6 podmienok. Patrí sem vzťah medzi terapeutom a klientom, kde je klient zraniteľný (inkongruentný), terapeut je kongruentný (pravdivý), poskytuje klientovi bezpodmienečné prijatie, empatické porozumenie jeho prežívaniu a klient ich aspoň v minimálnej miere prijíma. Pokiaľ sú tieto podmienky splnené po dostatočne dlhý čas, proces zmeny je úspešný bez ohľadu na klientovu diagnózu.
V súčasnosti je možné terapeutický proces v PCA prístupe popísať ako kombináciu pravdivého, empatického a podporujúceho terapeutického vzťahu „klient-terapeut“. Terapia je efektívna v liečbe mnohých psychických problémov psychosociálnej povahy. Môže ísť napr. o úzkostné poruchy, problémy so zníženým sebavedomím, poruchy sebapoňatia, smútenia či medziľudských vzřahov. Spomeniem však aj kritiku …kritikou PCA prístupu z bahavioristického a psychoanalytického pohľadu je, nepodloženosť teoretických východísk či nereálnosť bezpodmienečného prijatia v bežnom svete. Prístup je tiež kritizovaný pre podceňovanie vplyvu prostredia na člověka či neplatnosť teórie naprieč kulturami.
„Paradox je, že keď prijmem sám seba takého, aký som, môžem sa začať meniť …“ Carl Rogers
V závere len dodám …terapia zameraná na človeka nie je len psychoterapeutickou metodou. Je skôr filozofiou prístupu k človeku. V jadre stojí dôvera v ľudský potenciál, v schopnosť každého jednotlivca nájsť vlastnú cestu, ak mu vytvoríme podmienky. Carl Rogers nám zanechal odkaz, ktorý je dnes aktuálny. A sice …že skutočná zmena nevzniká z vonkajšieho tlaku, ale z vnútorného pochopenia a bezpečia. V dobe, keď sa mnohí cítia neviditeľní, nepochopení alebo stratení, to ponúka návrat. Návrat k ľudskému stretnutiu, kde nie je potrebné byť dokonalý, ale stačí byť pravdivý. Pre ľudí je pozvánkou k tomu, aby si dovolili byť sami sebou …či už v terapii, vo vzťahoch alebo v živote samotnom. A všetkých je pripomienkou, že najväčšou silou … je vzťah, ktorý je skutočný 😊 Marek Horňanský psychológ Ψ bibliografia:
- Russell J. Cambridge International AS & A Level Psychology Coursebook. UK Cambridge University Press, 2022. ISBN 1009152483
- Nolen-Hoeksema S. Atkinson and Hilgard’s Introduction to Psychology. UK Cengage Learning EMEA, 2014. ISBN 1408044102
Celá debata | RSS tejto debaty