Marek Horňanský, Psy.

“Trauma is personal. It does not disappear if it is not validated. When it is ignored or invalidated, the silent screams continue internally ….” Danielle Bernock

Dnes si rozoberieme oblasť v psycholňogii, ktorá úzko súvisí s traumou. Tentokrát v pozitívnom slova zmysle. „Posttraumatický rast„. Je to pozitívna psychologická zmena, ktorá môže nastať po prežití extrémne náročnej či traumatickej udalosti napr. vážna choroba, strata blízkej osoby, ťažký rozvod alebo prírodná katastrofa. Ľudia, ktorí zažijú „posttraumatický rast„, nachádzajú nový zmysel v živote, zvyšujú svoju mentálnu odolnosť, rozvíjajú hlbšie vzťahy s ostatnými ľuďmi a často prehodnocujú svoje priority či hodnoty. Tento rast neznamená, že trauma nebola bolestivá. Znamená, že ľudia sú schopní z nej získať pozitívne skúsenosti a osobný rozvoj. Posttraumatický rast je teda „proces“, ktorý si vyžaduje čas, podporu okolia a zvládanie silných emócií súvisiacich s traumou.

Z pohľadu psychológie je trauma definovaná ako emocionálna reakcia na nejakú veľmi silnú, negatívnu udalosť. Tou môže byť napr. prírodná katastrofa, nehoda, kriminálny čin ktorého sme obeťou, zneužívanie, násilie, smrť blízkeho atď. Pre iného môže byť trauma rozvod, strata práce alebo nutnosť prestať s nejakou obľúbenou činnosťou, napríklad športom po nehode. Traumou je samozrejme tiež vojna či teroristický útok. Traumy sú bežnou súčasťou ľudských životov, ale nie každý dokáže taký zážitok bezproblémovo spracovať. A práve to nás odlišuje navzájom. To ako daný jedinec „spracuváva už zažitú traumu“.

Niekto sa z traumatickej situácie dostane sám alebo s pomocou blízkych osôb, ale iní sa nezaobídu bez odbornej psychologickej alebo psychoterapeutickej pomoci. Na ceste k uzdraveniu si možno všimnúť aj pozitívne zmeny, ktoré sú v prvej chvíli ťažko očakávateľné. Keď sa postihnutým podarí zvládnuť svoje emócie, môžu sa odraziť od dna. Tak sa môže dostaviť aj posttraumatický rast. Po nepriaznivej udalosti alebo kríze ľudia často zaznamenávajú pozitívny rast vo vzťahoch, vo svojom pohľade na svet alebo v iných osobných oblastiach. Jednoducho kríza ich zocelí a začne prinášať aj isté benefity.

Je zrejmé, že následky psychickej traumy môžu negatívne ovplyvňovať kvalitu života postihnutého jedinca aj v dospelosti alebo dokonca po celý život. Ale iní ľudia dokážu pre seba aj získať. Môže u nich napríklad dôjsť k väčšiemu uvedomeniu a osobnostnému rozvoju. Ide o kvalitatívnu transformáciu osobnosti a výraz „rast“ skôr predstavuje zmeny kvantitatívne. Nachádzanie pozitívnych dôsledkov v ťažkých životných situáciách však nie je nové záležitosťou. Tieto úvahy je možné nájsť dokonca aj vo všetkých svetových náboženstvách, a v rôznych filozofických smeroch. Každý z nás pozná staré známe príslovia: „… „čo ťa nezabije, to ťa posilní“, alebo „všetko zlé je na niečo dobré“.

Pozitívny vplyv sa u traumatizovaného človeka prejavuje v niekoľkých oblastiach. Medzi ne patria: vzťahy s druhými ľuďmi (napr. väčšie porozumenie a empatia, lepšie vyjadrovanie svojich pocitov), ​​nové životné možnosti (napr. lepšie nakladanie s časom, nové záujmy), osobnostný rozvoj (napr. ľahšie zvládanie životných ťažkostí), spirituálna zmena (napr. väčší záujem v oblasti viery) a ocenenie života, keď si ľudia viac vážia každý okamih. Je na záver ale nutné poznamenať, že pozitívne dopady prekonanej traumy neznamenajú popretie tragických zmien toho čo človek zažil. Ide skôr o priznanie si, uvedomenie a nádej, že aj ťažké životné situácie a skúšky môžu prispieť k niečomu pozitívnemu.