Marek Horňanský, Psy.

„The greatest glory in living lies not in never falling, but in rising every time we fall …“ Nelson Mandela, South African Former President

Výraz resiliencia sa môže v súčasnej anglickej terminológii vyjadriť slovom „odolnosť, nezdolnosť či nezlomnosť posilňujúcu životnú silu“. V súčasnej psychológii je tento pojem široko používaný a v slovenčine k nemu najlepšie prislúcha práve označenie „odolnosť.“ V druhej polovici 20. storočia sa tento výraz stal populárnym v kontexte psychológie a sociológie. Jedným z prvých významných použití tohto pojmu v psychológii bola práca vývojového psychológa Normana Garmezyho. Ten skúmal deti, ktoré napriek značným nepriazniam osudu preukazovali pozitívnu adaptáciu, a k popisu tejto schopnosti u detí použil termín „odolnosť.“

Úroveň resilience človeka určuje, či ho veľmi nepríjemná životná udalosť dlhodobo oslabí resp dokonca zlomí, alebo či ho naopak posilní a pozitívne transformuje. Rovnaká udalosť môže mať rôzne dôsledky pre rôznych ľudí. Dôvody, prečo je jeden jedinec odolnejší, silnejší, životaschopnejší ako iný, sú rôzne a schopnosť odolávať ťažkostiam sa u každého z nás ľudí rozvíja v rôznej miere. Resilienciu je možné z pohľadu vývojovej psychológie napr. hodnotiť na základe úspešného dosahovania „vývojových cieľov, životných etáp ktoré jedinec vo vývoji zvládne resp. nezvládne“. Úroveň resiliencie nie je konštantná, ale mení sa u ľudí na priebehu času. To znamená, že rovnaké osoby môžu mať v rôznych obdobiach svojho života značne odlišné úrovne resiliencie (odolnosti).

Výskum resiliencie prebieha už od 20. storočia a za ten čas prešiel niekoľkými fázami vývoja. V súčasnej dobe je reziliencia popisovaná ako dynamický, interaktívny proces medzi „človekom a prostredím“, v ktorom sa jedinec nachádza. Resiliencie sa venuje vplyvu rôznych faktorov, ktoré na človeka pôsobia a môžu ovplyvniť jeho životné smerovanie, teda tým ako sa bude vyvíjať. Skúma rozhodujúce milníky a faktory, ktoré sú pre človeka dôležité v jeho živote, a čaká, čo na človeka zapôsobí negatívne alebo pozitívne. Mnoho dôležitých životných zvratov sa odohráva napr. práve v období detstva a dospievania. Predovšetkým v prechode z adolescencie do dospelosti. Na dieťa môžu pôsobiť rovesníci, rodičia, učitelia, širšia rodina, alebo online siete. Tí všetci dnes kladú na jedinca vysoké nároky. Je len na ňom, aké zaujme stanovisko a ako sa s danou situáciou a výzvami dokáže vysporiadať, popasovať. V prípade že ich zvládne, dochádza k rastu, posilneniu. Naopak v prípade neúspechu, môže človeka utlmiť či dokonca spôsobiť jeho regres (opak rozvoja).

Resilieniu by sme teda mohli definovať ako „univerzálnu schopnosť, ktorá umožňuje človeku predísť, minimalizovať či prekonať poškodzujúci dopad a dôsledky nepriazne…“ Pojmom nepriazeň by sme mohli označiť predovšetkým stresujúce, chronické situácie. Rôzni autori uvádzajú rôzne premenné, ktoré majú vplyv na vývoj resiliencie u človeka, sú to napríklad, uvediem zmysel pre koherenciu, optimizmus, sebavedomie, osobná kontrola, možné zdroje, sociálnu podporu atď. Resiliencia nie je osobnostná charakteristika, ale schopnosť, ktorá sa prejavuje v určitých situáciách pri jednaní, konaní človeka. Resilienciu tak môžeme popísať ako súbor osobnostných, sociálnych ale aj somatických zdrojov. Ich vývoj nie je ukončený. V priebehu ľudského života sa neustále mení a vyvíja a možno ich zámerne posilňovať a rozvíjať. Ľudia, u ktorých je reziliencia rozvinutá, sú schopní sa po prežitej napr. náročnej, traumatickej udalosti opäť vrátiť do pôvodného stavu a pokračovať vo svojich pôvodných plánoch a cieľoch. Obrazne povedané, ak dostanú od života úder, vedia aktivizovať svoje zdroje, ťažkú situáciu prekonať, poučiť sa a vyrásť.