Marek Horňanský, Psy.

„FoMO môžeme definovať ako obavu, že ostatní môžu prežívať obohacujúce chvíle, zatiaľ čo daný jedinec sa týchto chvíľ nezúčastňuje a niečo mu takzvane uniká…“ DeHaan

Pri skúmaní možných vplyvov sociálnych sietí na človeka, psychológia prišla s pojmom Fear of Missing Out (FoMO). Predmetné v doslovnom preklade znamená „strach z premeškania“. Ide o pojem označujúci nastupujúcu úzkosť, stres až strach vo chvíli, keď človeku príde na myseľ, že niekde chýba alebo že mu unikajú zážitky a informácie. Zjednodušene povedané, že o „niečo prichádza“. Teda že iní ľudia sa napr. zúčastňujú zaujímavých alebo vzrušujúcich aktivít, zatiaľ čo my sedíme doma pred počítačom či telefónom a sledujeme ich cez obrazovky. Tento pocit môže vyústiť do neistoty, úzkosti (tenzie) a dokonca až hlbokej depresie. Samotná úzkosť je veľmi veľkou vnútornou silou, ktorá v nadmernom množstve môže byť pre každý organizmus deštruktívna. Pri nezvládnutej, zaplavujúcej úzkosti a strese sa vytvárajú poruchy, ktoré môžu byť pre duševné zdravie človeka nebezpečné.

Sociálne médiá, siete a informačné technológie ponúkajú čoraz väčšie možnosti sociálneho „online“ kontaktu. Tieto médiá pomáhajú „facilitovať“, teda ulahčovať vzájomný kontakt medzi ľuďmi. Zároveň tiež ponúkajú prístup k informáciám o udalostiach, doslova v reálnom čase. A práve toto digitálne zahltenie pritiahlo v posledných rokoch aj záujem psychológov. Problematika tak dostalo značenie „Fear of Missing Out“ v skratke FoMO. V dnešnej dobe, keď je väčšina nášho života prepojená so sociálnymi sieťami, sa stále častejšie stretávame s uvedeným fenoménom. Ten sa stal neoddeliteľnou súčasťou života mnohých ľudí, najmä mladšej a strednej generácie. Komunikácia prostredníctvom informačných technológií preto môže mať negatívny aj pozitívny vplyv na ľudskú psychiku. Negatívom je, že tento druh komunikácie môže skreslovať videnie seba samého. Dokonca v extrémnejších prípadoch môže viesť až k zníženiu vlastnej hodnoty, narušeniu vzťahov či kvality života.

Teória seba-determinácie prináša zaujímavý pohľad na fenomén FoMO. Teória uvádza, že hlavnými zložkami sebaregulačného a psychologického zdravie človeka je založené na troch základných pilieroch psychologických potrieb. Patrí sem „kompetencie, autonómia a súvislosť (relatedness)„. Kompetenciou je myslená schopnosť jedinca efektívne robiť vo svete, Autonómiou je sebaurčenie jedinca a akási osobná iniciatíva konať a konečne Súvislosťou je myslená blízkosť, nadviazanie kontaktu a prepojenie s ostatnými. V nadväznosti na túto teóriu môžeme vysvetliť FoMO ako seba-regulačný prostriedok na naplnenie a odstránenie deficitov psychologických potrieb. Práve strach z premeškania udalosti či príležitosti vedie jedinca k tomu, aby sa na danú udalosť dostavil a naplnil tým svoje potreby. Neraz preto ľudia ktorí nemajú uspokojené tieto tri psychologické potreby, tiahnu k sociálnym sieťam ako prostriedku po naplnení. Druhou možnosťou je využitie sociálnych sietí na tzv. externý kontaktu, kedy je cez sociálne siete jednoduchšie dostať sa na udalosti off-line a tým sekundárne uspokojiť dané potreby.

Všetky sociálne siete ako Instagram, Facebook, TikTok a pod. sú navrhnuté tak, aby nás neustále udržiavali v stave, že „niečo sa deje„. Každý deň sme bombardovaní obrázkami z dokonalých životov iných ľudí: dovolenky na exotických miestach, večierky, úspechy v kariére alebo dokonca malé detaily každodenného života, ktoré sa prezentujú ako „ideálne„. Tento neustály príval informácií vedie k porovnávaniu sa s ostatnými a k pocitu, že nie sme dosť dobrí alebo že nám niečo uniká. Zároveň sa v nás vytvára tlak, aby sme mali podobné zážitky a neustále zdieľali naše životy v perfektnom svetle. Ak máte FOMO, môžete preto cítiť úzkosť, porovnávanie sa, sociálnu izoláciu či impulzívne správanie (nutkavá potreba sledovania mobilného telefónu). FOMO je v dnešnej digitálnej dobe bežným problémom, ktorý môže vážne ovplyvniť duševné zdravie i celkovú pohodu každého z nás ktorý mu prepadnú. Je dôležité si uvedomiť, že sociálne siete nie sú realitou. A že to, čo vidíme online, nie je plný obraz života druhých ľudí. Aj preto je tak dôležité zostať v zdravom kontakte so svetom off-line i online (teda nachádzať rovnováhu medzi digitálnym svetom a tým reálnym, ktorý nám prináša skutočné šťastie a spokojnosť).