Marek Horňanský, Psy.

„Každý človek je aj introvert, aj extrovert, ale zvyčajne je jeden z týchto typov dominantný …“ Carl Gustav Jung

„Predpokladám, že aj vy ste sa už stretli s označením „extrovert, alebo introvert.“ Ale škatuľkovanie ľudí na extrovertov a introvertov má svoje trhliny. Je to dané tým, že charakteristika človeka sa pohybuje na rozmedzí škály. Len veľmi málo ľudí je na jednej alebo druhej strany (extrém). Aj preto väčšina z nás spadá do spektra tzv. „ambivertov“. Skúsime si uvedené pojmy v nasledujúcom článku rozviesť trošku viac. V súčasnej populácii prevláda názor, že introverti sú ľudia hanbliví, väčšinou tichí a nevýrazní. Mnohí ľudia z okolia preto nadobudnú dojem, že nemajú toľko čo ponúknuť „vo vzťahoch, komunikácii či nápadov v práci“ ako extrovert. Avšak neprávom. Prečo by mal byť niekto lepší len preto, že viac komunikuje a pohybuje sa v spoločnosti ? Prečo je človek s talentom, (ale menej viditeľný a priebojný) podceňovaný ? Veď to, že niekto vie svoje nápady v práci smelšie a s radosťou odkomunikovať ostatným, automaticky predsa neznamená, že jeho návrhy sú lepšie. Lepšia je iba jeho „prezentácia“. Ako to teda v skutočnosti je medzi introvertmi a extrovertmi a ktoré osobnostné rysy by jednotlivé typy ľudí mali vedieť využívať ?

„Extroverti si dobíjajú energiu v spoločnosti iných ľudí, introverti si ju dobíjajú v samote …“ Carl Gustav Jung

Autor uvedenej „typológie osobnosti“ bol známy švajčiarsky lekár, psychoterapeut, zakladateľ tzv. analytickej psychológie Dr. Carl Gustav Jung. Jeho typológia osobnosti používaná dodnes, cieli na to, či je človek orientovaný viac na „vnútorný alebo vonkajší svet“. Vďaka svojej praxi sa Jung snažil prísť na delenie temperamentu pomocou „vystupovania a vzťahovania“ sa k okolitému svetu. Medzi funkcie, ktoré nám umožnia prísť na to, či je konkrétny človek orientovaný na seba samotného (introvert) alebo na vonkajší svet (extrovert), patrí z pohľadu psychológie myslenie, cítenie, zmysly a takisto intuícia. Čoskoro na prácu doktora Carla Junga nadviazali aj ďalší autori. Napríklad psychológ Hans Eysenck. Ten sa zameriaval viac na tzv. „sociálnu izoláciu ako družnosť“. Podľa Eysencka je typickým introvertom ten, ktorý je zdržanlivý, tichší, pokojnejší a uzavretý voči iným ľuďom. Viac kontroluje to čo hovorí, viac premýšľa nad konaním, chýba mu spontanoita. Introverti nemajú radi prekvapenia, veľké vzrušenia. Sú skôr vážni, premýšľajúci, pozorujúci. Extrovert je na druhej strane vnímaný ako človek, spoločenský, družný, sociálne zdatný, má rád zábavu a pozornosť. Je rád obklopený inými ľuďmi. Má rád pohyb, dianie, akciu. Vonkajší svet ho nabíja.

Obohacujúci pohľad na „extroverziu vs introverziu“ mezi ľuďmi poskytuje aj profesor psychológie Milan Nakonečný. Extrovert je z jeho pohľadu človek zameraný navonok, na realitu, je spoločenský, otvorený, činorodý, adaptabilný a prakticky založený. Teda človek, ktorý čerpá energiu z ostatných ľudí má tendenciu konať extrovertne. Naproti tomu introvert je viac zameraný na seba samého, na svoj vnútorný svet, svoje prežívanie, má bohatú fantáziu a predstavivosť, vonkajší svet ho skôr obťažuje, je uzavretý, viac zdržanlivý, menej spoločenský. Vonkajší svet ho vyčerpáva. Človek, ktorý sa dobíja za pomoci seba samého (v ústraní) inklinuje k introvertnému typu. Pre extroverta je príznačný priamy, otvorený postoj k vonkajšiemu svetu. Jeho psychická energia smeruje zvnútra von. Máva sklon skôr k mnohým, povrchným vzťahom. Dáva prednosť rušnému prostrediu, má rád nových ľudí, zmeny, rád sa púšťa do nových aj neznámych vecí. Človek introvert, preferuje skôr pokojnejšie a známe prostredie. Zachováva si odstup, vyhľadáva hĺbku vzťahov, než ich kvantitu.

Málokto však vie, že existuje aj tretia kategória tzv. „ambiverti“. Teda ľudia, ktorí majú rysy „zmiešané“. Napriek tomu, že sa o nich najmenej hovorí, po svete ich chodí najviac. Psychológovia hovoria o osobnostnom „medzitype“. Títo ľudia sa dokážu pomerne dobre prispôsobiť. Sú „flexibilní“ v schopnosti prispôsobiť sa situácii či ľuďom s ktorými sú. Ako príklad môžeme uviesť pre okolie tichší „introvertný typ“ manažéra, ktorí však úspešne vedie pravidelné porady v práci, či vystupuje na konferencií plnej ľudí. Na záver treba dodať, že nie je niečo „lepšie alebo horšie“. Introverzia a extroverzia sú dva základné typy osobnostných charakteristík, ktoré popisujú, ako my ľudia vnímame a reagujeme na svet okolo seba. Introverti sa zvyčajne cítia najlepšie v tichom, osamotenom prostredí, kde môžu premýšľať. Naopak ľudia extroverti sa cítia nabití energiou pri interakcii s inými ľuďmi či v spoločenských aktivitách. Tieto dve polohy nie sú pevne dané. Preto, využime silné stránky svojej osobnosti a skúsme rozvinúť tie slabšie, či už sme viac introverti alebo extroverti. Môžeme vďaka tomu zlepšiť svoj život, poprípade zmeniť smer, akým sa v živote uberáme. Dve strany jednej mince – navzájom sa dopĺňať a obohacovať. Extroverzia vnáša do sveta dynamiku, nadšenie, zatiaľ čo introverzia prináša hĺbku a premyslenosť. Spolu tak tvoria dokonalú rovnováhu, posúvajúcu svet vpred.