Marek Horňanský, Psy.

• „You may not control all the events that happen to you, but you can decide not to be reduced by them…“  Maya Angelou

Problematika zvládania ťažkých, namáhavých a stresujúcich situácii v živote človeka, je v odbornej literatúre označovaná termínom „coping“. Slovo „cope“ podľa etymonologického slovníka pochádza zo staro francúzskeho slova „couper“, ktoré znamenalo dostať sa niekomu do rany.

V článku by sme sa pozreli na súvislosti spojené s vyrovnaním sa s ťažkými životnými situáciami. Pojem Coping (z angl. „zvládanie“), v tejto súvislosti je označovaný ako „hľadanie zmyslu v čase stresu“. Väčšina ľudí nie je v konfrontácii so stresom, napätím a zložitými situáciami v živote celkom bezradná. Pri riešení stresových situácií sa opierajú o svoj hodnotový systém. O svoj základný postoj k svetu, ktorý im pomáha a ukazuje smer v ťažkých životných situáciách. Hlavnou úlohou „copingu“ je zohladniť a využiť tento základný hodnotový systém do riešení tak, aby zodpovedali osobitným požiadavkám a výzvam mimoriadnej situácie. Tieto metódy či mechanizmy majú za úlohu uchovať to, čo má pre človeka najväčší význam. Každý človek potrebuje na vyrovnanie sa s mimoriadnou situáciou iné metódy, iné prístupy. To ako riešime zložité výzvy v živote, je veľmi individuálne. Na jeden konkrétny stresor či náročnú životnú udalosť, môže preto každý jedinec reagovať úplne odlišne.

Aj preto je veľmi dôležité porozumieť situačnému a osobnému kontextu, ktorom sa táto udalosť odohráva – teda tomu, aké moje jedinec copingové zdroje a situáciu, v ktorej sa náročná, stresujúca udalosť odohráva. Copingové zdroje možno definovať ako isté entity, ktoré sú pre jedincov hodnotné (napr. zdravie, sebadôvera, vzťahy či mier). Alebo sa jedná o prostriedky umožňujúce dosiahnutie žiaducich cieľov (napr. peniaze, sociálna opora, dôvera). Isté copingové zdroje má teda každý človek k dispozícii už pred výskytom samotného stresora. Tie mu tak napomáhajú redukovať či úplne eliminovať negatívne následky stresorov. Ako príklad týchto je možné uviesť osobnostné zdroje (umiestnenie kontroly, resilience), fyzické zdroje (zdravotné kondície), kognitívne zdroje (energia, ktorú jedinec investuje do kognitívnych procesov, jeho schopnosť racionálne uvažovať a pod.) a sociálnu oporu (rodina, kolegovia v práci, priatelia). Ľudia sa od seba odlišujú v tom, aké užívajú predmetné copingové zdroje a táto rozdielnosť má za následok aj to, ako budú v stresových situáciách reagovať.

Autor Pargament vymenoval osem predpokladov copingového procesu: Ľudia hľadajú zmysluplnosť – Udalosti sú chápané podľa významu, aký majú pre človeka – Ľudia prinášajú do procesu copingu svoj hodnotový systém – Ľudia prevádzajú svoj hodnotový systém do špecifických metód copingu – Ľudia hľadajú zmysluplnosť cez mechanizmus uchovania a premeny – Ľudia zvládajú záťaž tým spôsobom, ktorý je pre nich najpresvedčivejší – Proces copingu je zakotvený v kultúre – Kľúče k dobrému copingu nájdeme v jeho procese a výsledkoch

Copingové stratégie a copingové štýly sa týkajú situácií, keď je človek vystavený záťažovým situáciám a tieto situácie sa snaží určitým spôsobom zvládať. V literatúre sa môžeme stretnúť s rôznymi prístupmi. Medzi najviac preferované štýly zvládania patrí vyhýbanie sa stresu (,,avoidant style“) a stavanie sa na odpor (,,confrontative or vigilant style“). Medzi ďalšie mechanizmy umožňujúce zvládanie ťažkých životných ťažkostí je možné zaradiť tiež optimizmus. Ten možno chápať ako osobnostnú charakteristiku patriacu ľuďom, ktorí v zásade veria v pozitívny výsledok udalostí. Hlavnou charakteristikou jedincov, ktorí sú optimisti, je to, že veria v dosiahnutie svojich cieľov. Na meranie optimizmu bol psychológmi vyvinutý aj test životnej orientácie (LOT, Life Orientation Test), ktorý meria mieru očakávania pozitívneho výsledku. Autor Krivohlavý uvádza výsledky predmetného testu LOC, ktorý bol zadaný vysokoškolským študentom.

Títo študenti, ktorí získali v teste vyššie hodnoty, prežívali v skúškovom období menej napätia a vyskytoval sa u nich aj menší počet príznakov zhoršeného duševného stavu, ako u študentov vykazujúcich nízke hodnoty v LOC. Po zadaní testu zisťovania spôsobu zvládania stresu (WCI, Ways of Coping Inventory) sa zistilo, že študenti s vyššou hodnotou LOT oveľa častejšie používajú stratégiu zameranú na riešenie problémov ako stratégiu zvládania emócií či úniku, ktorú viac používajú študenti s nízkou hodnotou LOT. Medzi ďalšie štúdie zaoberajúce sa optimizmom možno zaradiť napríklad aj štúdiu autora Scheiera, ktorý sledoval pacientov po operácii by-passu. Ukázalo sa, že „optimisti“ sa po operáciách oveľa rýchlejšie zotavujú a zároveň vykazujú vyššiu kvalitu života, než zarytí „pesimisti“. To že naše vnútorné nastavenie ovplyvňuje kvalitu života, zdravie psychické aj fyzické je dávno známe. Spomeňme si len na oblasť „psychosomatiky“, ktorá nastavuje zrkadlo človeku z pohľadu zdravia. Teda to čo prežívame na úrovni psychickej, duševnej, mentálnej a ako sa to pretaví aj na našom celkovom fyzickom zdraví. Hold, zostaňme teda realisti, ale optimistickí 🙂