Postraumatické stresové poruchy Ψ PTSD

  • „PTSD is a whole-body tragedy, an integral human event of enormous proportions with massive repercussions…“ Susan Pease Banitt

Vymedzenie duševných porúch spojených so stresom a psychickou traumou je spojené so skupinou psychických porúch, u ktorých sa predpokladá priama príčina v podobe akútneho stresu, alebo pokračujúcej traumy. Záťažová udalosť alebo trvalé nepriaznivé okolnosti sú toho primárnym faktorom. Nerozpoznanými postraumatickými symptómami trpí oveľa väčšia časť populácie ako sa predpokladalo. Veľká časť dospelých v spoločnosti má isté ataky paniky, nevysvetliteľné úzkosti, tenziu či fóbie. Predpokladá sa tiež, že takmer 75% populácie, ktorí navštevujú lekára, trpí ťažkosťami, ktoré je možné označiť ako psychosomatické, teda neexistuje pre nich žiadne relevantné, medicínske vysvetlenie. Posttraumatické poruchy teda vznikajú na základe prežitých intenzívnych tráum v minulosti, pričom môže ísť buď o jednorazové, alebo opakujúce a dlhotrvajúce stresové situácie. Ako uvádzajú mnohí autori, sú akýmsi priamym dôsledkom akútneho, ťažkého stresu. K ich rozvoju dochádza u ľudí pri zlyhaní existujúcich mechanizmov úspešného vyrovnania sa s prežitou kritickou udalosťou. Typické ako uvádza napríklad Vágnerová (2004) je „znovuprežívanie a pretrvávanie udalosti vo vedomí, spojené s intenzívnym strachom, pocitmi bezmocnosti, hrôzy a potrebou vyhnúť sa všetkým podnetom, ktoré môžu byť s touto skúsenosťou spojené“. Primárne môžeme v tejto súvislosti hovoriť konkrétne o tzv. akútnej stresovej reakcii, postraumatickej stresovej poruche a komplexnej postraumatickej stresovej poruche.

U mnohých ľudí sa po určitej dobe od traumatického zážitku môže rozvinúť tzv. posttraumatická stresová porucha (anglické označenie Posttraumatic Stress Disorder). PTSD, posttraumatická stresová porucha, bola v minulosti označovaná ako následok traumatickej skúsenosti, napríklad silného nervového šoku, vojnovej neurózy, znásilnenia či syndrómu CAN. PTSD bola podľa klasifikácie DSM-III zaradená pod veľkú skupinu tzv. úzkostných porúch. Tie sa charakteristické tým, že u zasiahnutého jedinca dochádza k znovuoživeniu traumy na úrovni spomienok. Dostavujú sa pocity otupenosti či emočnej oploštenosti, ťaživé stavy úzkosti a depresie, tendencia strániť sa ľudí a v krajných prípadoch aj automutilačné či suicidálne tendencie. Uvedený negatívny stav môže trvať týždne, mesiace až roky a máva veľmi premenlivý priebeh. Ten sa môže časom zlepšiť, ale tiež pretaviť v chronický stav s trvalou zmenou osobnosti. V tejto súvislosti psychiater van der Kolk uvedenú poruchu definuje ako odpoveď organizmu na traumatizujúce životné udalosti. O jej dopadoch rozhoduje kondícia jednotlivca, predovšetkým psychická, telesná ale aj sociálna. Rozvoju posttraumatickej stresovej poruchy takmer vždy predchádzajú výnimočne stresujúce a emočne ťaživé situácie.

Hovoríme o udalostiach, ktoré presahujú obvyklú ľudskú skúsenosť. Samozrejme platí, že sa psychická porucha nemusí rozvinúť u každej osoby s negatívnou skúsenosťou. Človek sa však stáva viac úzkostlivý, podráždený, zhoršuje sa mu koncentrácia, schopnosť regenerácie organizmu či kvalita spánku. Traumatická udalosť sa mu tak nepripomína len v snoch, ale aj vo forme živých spomienok, tzv. flashbackov. Autor Praško (2002) v tejto súvislosti uvádza, spojenie PTSD s inými typmi psychických a psychiatrických porúch. Uvádzané sú úzkostné poruchy (28 % postihnutých), závislosti na alkohole a iných návykových látkach (viac ako 10% ) alebo fóbie (takmer 12 %). Odborníci sa v praxi stretávajú aj s panickou a depresívnou, obsedantne kompulzívnou či antisociálnou poruchou osobnosti. Na individuálnej úrovni jedinca môžu byť dôsledkom posttraumatickej stresovej poruchy ohrozené interpersonálne a intímne vzťahy jedinca (výskumy poukazujú na vyšší počet rozvodov u ľudí trpiacich PTSD, problémy s výchovou detí, so zvládaním agresivity, antisociálne formy správania a pod.). Uvádza sa, že výrazne ohrozené je duševné rozpoloženie u zasiahnutých jedincov, zhoršené fyzické zdravie a celkové zdravé vnímanie seba samého, čo prirodzene predstavuje hrozbu aj z hľadiska úrovne celej spoločnosti.

Postraumatický rast Ψ nový vietor do života

12.02.2025

"Posttraumatický rast". Je to pozitívna psychologická zmena, ktorá môže nastať po prežití extrémne náročnej či traumatickej udalosti napr. vážna choroba, strata blízkej osoby, ťažký rozvod alebo prírodná katastrofa. Ľudia, ktorí zažijú "posttraumatický rast", nachádzajú nový zmysel v živote, zvyšujú svoju mentálnu odolnosť, rozvíjajú hlbšie vzťahy s [...]

Work-Life-Balance Ψ život v rovnováhe

11.02.2025

Anglický výraz “Work-Life Balance” je ľahko preložiteľný do slovenčiny. Popisuje zdravú rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Teda všetko, čo sa deje v práci, v rodinnom a súkromnom živote (rodina, priatelia, koníčky, zdravie ...). Samotný pojem Work-Life Balance bol použitý koncom 19.storočia. Dokonca už v 30 rokoch dvadsiateho storočia začali existovať [...]

Zvládanie životných výziev Ψ Resiliencia

10.02.2025

V súčasnej dobe je reziliencia popisovaná ako dynamický, interaktívny proces medzi „človekom a prostredím“, v ktorom sa jedinec nachádza. Resiliencie sa venuje vplyvu rôznych faktorov, ktoré na človeka pôsobia a môžu ovplyvniť jeho životné smerovanie, teda tým ako sa bude vyvíjať. Skúma rozhodujúce milníky a faktory, ktoré sú pre človeka dôležité v jeho živote, a [...]

šimečka

Šimečka: Niektoré návrhy na zmenu ústavy od KDH sú škodlivé, vyzývame na porážku Fica

13.02.2025 14:14

KDH predstavilo svoje návrhy na zmenu ústavy, vládny návrh nepovažuje za dobrý.

Gröhling

SaS chce vytvoriť programové vyhlásenie vlády, ponúknuť ho plánuje PS a KDH

13.02.2025 13:52

Gröhling zároveň poukázal na chaos v koalícii.

Diaľnica D1 - cestné práce 2024

Vodiči, pozor! Polícia pripomína víkendovú uzáveru D1 smerom do Bratislavy

13.02.2025 13:47

Národná diaľničná spoločnosť tento týždeň informovala, že rozšírenie D1 v úseku Bratislava - Triblavina sa dostáva do ďalšej etapy.

SR SLK SKZL SLeK stavovské organizácie význam TK BAX

Stavovské organizácie v zdravotníctve odmietajú ich spochybňovanie zo strany SaS

13.02.2025 13:40

Komory podotkli, že nepredstavujú len záujmové združenia, ale vykonávajú významné samosprávne a regulačné úlohy.

Marek Horňanský PhDr. Mgr. MSc. MBA. - psychológ

Psychológ Marek Horňanský. Autor je absolventom univerzitného štúdia jednoodborovej psychológie Ψ absolvent päťročného psychoterapeutického výcviku (Person Centred Psychotherapy and Counseling). Viac ako 20 rokov individuálnej, rodinnej, skupinovej a komunitnej práce s klientmi, v oblasti psychologického a psychosociálneho poradenstva, terapií, koučingu a mentoringu. V oblasti osobnostného a odborného vzdelávania dospelých dlhoročne realizuje školenia, kurzy, prednášky a workshopy. Spolupodieľa sa na tvorbe podcastov, publikačnej a osvetovej činnosti. Úzko spolupracuje s odborníkmi pomáhajúcich profesií, v súkromnej, štátnej a mimovládnej sfére. Striedavo žije a pracovne pôsobí na Slovensku, Českej republike a Nemecku. Ψ Zaujali Vás informácie z oblasti psychológie ? Alebo máte ďalšie otázky a hľadáte na ne osobné odpovede ? V prípade potreby ma prosím kontaktujte - online formou na email: poradna2@gmail.com

Štatistiky blogu

Počet článkov: 8
Celková čítanosť: 4167x
Priemerná čítanosť článkov: 521x

Kategórie

Archív